Správy z úľov

Tak ako včielky v  Projekte pre Život úspešne  budujú  svoje prírodné dielo, tak aj nám sa darí v praxi postupne získavať nové životné skúsenosti a radi sa s vami o ne podelíme v novej rubrike nášho webu pod názvom „správy z úľov“.
Ak máte podobné zážitky  aj vy, či už zo života včiel alebo iných zvierat – privítame aj vaše príspevky...

Titulok: Pozvanie... Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 17.05.2014

Pozvanie...
Poznal som pred pár rokmi jednu staršiu, dobrosrdečnú a láskavú ženu, ktorá sa veľmi tešila tomu, že mohla v centre veľkého mesta opatrovať mačičky. V malom, jednoizbovom byte na poschodí, kde jediný výbeh pre zviera bol dvor o veľkosti pár metrov štvorcových... Ich spolužitie však, i napriek týmto zdanlivo nepriaznivým „vonkajším“ podmienkam, bolo obojstranne veľmi láskyplné a spokojné. Určite aj vy poznáte mnohých takých ľudí, alebo dokonca sami ste v takejto pozícii. Možno človeka hneď napadne – „načo v takom malom priestore mať zviera,.... nie je to „týranie“ mať mačku v byte bez možnosti výbehu...?.... a podobne“.
Po vlastných skúsenostiach s opaterou zvierat /hoci v iných podmienkach/ mám pocit, že vôbec nezáleží , alebo len veľmi málo, na tzv. vonkajších podmienkach. Miera harmonického vzťahu – a to nielen medzi človekom a zvieraťom – je v kvalite vnútorných hodnôt ako sú napríklad porozumenie, tolerancia, veľkorysosť – štedrosť... Niekto povie – „ a kde je láska ...?“
Láska bez tých spomenutých vlastností /porozumenie, tolerancia, veľkorysosť..../ je „len“ pominuteľný zvyk ... Napr. na vianoce kúpime deťom z „lásky“ psíka, ale už na Troch kráľov je v útulku či na ulici... Pri porozumení a tolerancii sa človek môže naučiť vciťovať do iného živého tvora a potom sa s ním aj určitým spôsobom vnútorne stotožní ..
Plne s vami súhlasím, že tieto vlastnosti sa doteraz akosi „nenosili“ – nesúviseli s touto dobou „bojovania o prežitie“ či už v ekonomike, politike, náboženstvách....
Doba sa však mení a mení sa aj ľudské vedomie – možno ten príbeh mojej dobrej priateľky je malé pozvanie do nového ľudského vedomia aj pre tých, čo si toto prečítali...

Titulok: Niečo je vo vzduchu II. Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 16.05.2014

Včielky a zvieratá na dvore pred časom signalizovali, že „niečo je vo vzduchu“ a nasledujúce hodiny a dni tomu dali za pravdu...
Ako sa vytratil pokoj a harmónia z mnohých vytopených a inak postihnutých domovov, tak aj v ich bežnom dennom režime sa vytratil „klasický“ rytmus. Kto pozná, že zvieratá pociťujú radosť a bolesť tak ako človek, nečuduje sa... Navyše senzitivita s prírodnými silami, ktorú človek prehlušil intelektom, im dáva možnosť reagovať na mnohé veci v predstihu /to by vám vedeli napríklad o potkanoch v bani porozprávať príbehy mnohí baníci, ktorí ich prikrmujú vlastnými desiatami.../
Možno by bolo dobré a praktické sa tú senzibilitu od zvierat naučiť... ale to vyžaduje spolu-cítiť s prírodou aj v činoch, nielen mnohými prázdnymi rečami...

Titulok: Odpoveď... Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 16.05.2014



Prečo chováte zvieratá, včely a nemáte z toho úžitok /mäso, mlieko, mäd.../....?
Na tieto otázky niektorých z vás je len jediná odpoveď – my ich chováme kvôli sebe, lebo máme z tejto činnosti RADOSŤ !!! A tak možno aj oni majú radosť z toho, že sú pri ľuďoch, ktorí majú radosť...

Titulok: "Niečo je vo vzduchu..." Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 12.05.2014

Tieto dni včielky boli viac „namosúrené“ ako inokedy, ale aj kozeny a ovečky od rána cítili "niečo vo vzduchu" a mékaním a békaním dávali najavo, že sa dnes na lúku nechystajú a hoci mali nakosené v krmelci a aj seno v sieťových vakoch - poobede si vypýtali dupľovanú dávku šrotu.... A ako som tak na to pozeral, aj my sme pokukovali po jedle viac krát, hoci "nedeľný" výdaj energie pri práci nebol na úrovni bežného dňa. - Zem sa transformuje a má svoj "životný rytmus", ktorým tú transformáciu prispôsobuje... A čo na to ľudia? Jeden hovorí o "konci sveta"..., druhý permanentne nadáva na všetko včetne počasia..., iný sa oháňa vedeckými zdôvodneniami, že "rekordy teplôt, zrážok a pod.... boli vtedy a vtedy..." a o nič vlastne nejde..., a čoraz viac ľudí to prirovnáva ku kontrakciám pri pôrode - po ktorých príde Nový Život, ako úplne normálna a opakujúca sa aktivita, tak ako ju poznáme z bežného života - bez obáv, bez strachu, v dôvere a v radosti, že všetko je v poriadku, lebo Život je večný a nekonečne sa vyvíjajúci...
Veru mal pravdu tvorca myšlienky: "kde je vaša myseľ - tam je vaše srdce"...

Titulok: O "náhode"... Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 11.05.2014

Tak to je „náhoda“...
Už ste určite aj vy mnohokrát v živote použili túto vetu...
Včielky nám ju dnes trošku vysvetlili :
- navštívilo nás pár priateľov zo zahraničia - podporovateľov Projektu pre Život, sadli sme ku včielkam a radovali sa zo spoločného bytia a všimli sme si, že včielky už majú vybudované 11 trámikov z plástmi /za necelé tri týždne!!!/ ... Tak sme im rozšírili v úli možnosť pristavovať ďalší domov... Prakticky súbežne s tým prišla správa, že máme od Mestského úradu v Handlovej potvrdený prenájom nového pozemku ... „aká náhoda“...! A možno skôr „zákonitosť života...“ Ale vysvetlenie nechávame na pocit každého z vás...
-

Titulok: Štípance... Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 07.05.2014


Ako sme začali s včielkami stretávame sa s reakciami ľudí na uštipnutie včelou v rôznych „variantách“ – od strachu, zlosti, alergii až po vďačnosť za liečivé účinky bodnutia...
Ako to je vlastne v skutočnosti?
Včelí „jed“ je jedna z najužitočnejších látok, poslednú dobu hojne využívaná aj v lekárnictve. Ako vždy u človeka neznalosť veci ho privádza k spomenutým negatívnym pocitom a to absolútne zbytočne... /teraz asi mnohí alergici vyslali ku mne nelichotivé myšlienky/.
Avšak reakcia na uštipnutie včelou nie je nič iné len reakcia imunitného systému na „cudziu látku“. Ako je však možné, že keď je včelí jed podávaný cez „lekársku kúru“ tak človek si naň zvyká, je mu prospešný a rád za to vydá nemalé sumy....?
Možno táto jednoduchá informácia napomôže vám či vašim známym – sila imunitného systému sa odvíja aj od miery sily vedomia Lásky k Životu /nenávisť, strach, zlosť a pod. imunit. systém oslabuje/.
Včielky, podobne ako „prebúdzajú“ napr. kvety čerešne k „zarodeniu“ plodu, tak isto vyciťujú podvedomú potrebu človeka k „prebudeniu“ Sily Života /a tým aj k zdraviu/ a odovzdávajú mu cez žihadlo kyselinu kremičitú – nositeľa energie Ducha Života /alebo to potom človek za peniaze urobí cez lekáreň.../
Viac sa k tomu môžete dočítať v knihe Včely a jejich svět, od autorov Hradil a Detlli.
To je jeden aspekt – a potom je aj druhý – rovnako dôležitý... Včely vyciťujú, tak ako každé iné zviera, strach, či útočnosť z neho vyplývajúcu, od človeka a potom je to len vec toho, že „čo zasejeme – to žneme“, alebo kto chce vedecky zdôvodniť – „zákon akcie a reakcie“ – čiže „keď ty bodáš do niekoho – aj ty bodnutý budeš“.............
Takže v konečnom dôsledku aj prvý aj druhý variant uštipnutia môže človek – ak chce – v správnom myšlienkovom prijatí otočiť vo svoj prospech...

Titulok: Ticho Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 06.05.2014

Ľudia správne vystihli, že med, propolis, peľ, vosk.... sú veľmi užitočné veci pre jeho zdravie... No popri tom sa prehliadol najdôležitejší liečivý aspekt včelstva - možno ho nájsť, ak niekto chce, tak že si sadne na desať - dvadsať minút do TICHA ku včelám a počúva pri nich to TICHO... Niekto povie - "ale včely bzučia".... Ano, bzučia aby umocnili to TICHO vo vás a okolo vás... hovorí sa tomu "čistá komunikácia"
...a to je liek nad lieky...

Titulok: "Ako sa z útoku spolužitie stalo..." Vložil: Ján /Projekt pre Život/ Dátum: 06.05.2014

Ako sa z "útoku" mravcov na včely nakoniec spolužitie stalo.

Jedného dňa sa nám na cukrovú vodu, ktorá v kvapkách zo zakrmovanie
včiel dostala sa na spodný rám úľa, začali prikrmovať okrem včiel aj
mravce... kým to bolo na zemi, tak nám to nevadilo, ale keď začali
obliezať celý úľ v rojnici, začali sme reagovať "ODPOROM" - hneď sa
kúpili prostriedky na obranu - lepiaca páska proti mravcom, krieda... No
po nanesení pásky sa začali chytať aj včely a nebolo by dlho trvalo a
cez most mŕtvych tiel včielok by boli mravce ľahko prešli znovu do úľa,
.... kriedu po pár hodinách zmyl jarný dážď a my sme si položili otázku
- "nebolo by lepšie tú celú situáciu PRIJAŤ ako súčasť Života, ako jej
ODPOROVAŤ?

A krátko na to sme sa dostali k informáciám /https://forum.sanceprovcely.cz/tema-Pohlad-na-vcelnicu?page=2 /, ktoré nám potvrdili správnosť riešenia dennej úlohy nazvanej "útok mravcov"...

<< 1 | 2

Pridať nový príspevok