Správy z úľov

Mnohé občianske združenia, ale aj jednotlivci sa poslednú dobu veľmi aktivujú v oblasti rôznych petícií či za ochranu životného prostredia, za práva zvierat a podobne...
Aj naše združenie sa aktívne zapojilo do petícií uvedených na našom webe a fb, jednak osobnou účasťou na pochodoch, jednak zberom podpisov v našom regione.
Za každou aktivitou vyvstáva otázka - prečo?
Niekto si povie - už ma štve tá politika, tá ekonomika, ten zlý postoj ľudí k životným formám a tak bojuje... Jeho vnútorný pocit - nespokojnosť, prenáša do boja a protestu v rámci nejakej petície... A potom príde možno neúspech petície tým, že ju parlament neuzná a on bojuje ďalej - možno ešte viac znenávidí politikov, alebo kladie vinu organizátorom petície...
Ale v boji vždy niekto vyhrá a niekto prehrá... a z nášho pohľadu to už je zastaralý /jaskynný/ spôsob riešenia situácie.
My sme išli a ideme do týchto aktivít v rámci SÚCITU - a ten je súčasťou našej Lásky a Úcty k Životu, ktorý nám pomohli nadobudnúť aj roky opatery mnohých zvierat.
Prejavujeme svoj postoj s pochopením a rešpektom k tým, ktorí ho ešte nedokážu pochopiť a prijať, ale súčasne pevne stojíme v myšlienkach, pocitoch ale aj v činoch za svojim presvedčením.
A som veľmi rád, že prevažná väčšina tých, ktorí boli na "pochode Zviera nie je vec" v B.Bystrici a iných mestách, to cítia podobne - svedčila o tom atmosféra pri petičnom pochode aj potom v aute, keď sme sa vracali domov... Nie nadávky, posudzovanie a boj, ale RADOSŤ a VĎAČNOSŤ z toho, že žijem aktívne svoje vnútorné presvedčenie v praxi je dobrým prostriedkom a merítkom perspektívnej a tvorivej aktivity...
"Je lepšie zapáliť malú sviečku, ako preklínať temnotu"

V prírode je, okrem množstva iných, aj jeden krásny moment, kedy – ako sa hovorí - životná Sila „ustupuje“ a ukladá sa na spánok, do „úzadia“... Včelí bzukot utícha, vtáctvo odlieta, stromy a kroviny vťahujú životnú silu do koreňov, ovečky a kozeny budú viac v maštaliach ako na lúke... Ale je to naozaj tak, že životná energia jeseňou a zimou „slabne“, či sa dokonca stráca? Mám pocit, že sa to dá prirovnať k dychu – predsa bez výdychu nemôže byť nádych a naopak... A tak by možno aj nám, ľuďom, prospelo odpozerať tento prírodný moment, poučiť sa z neho – možno práve cez ten dych ísť do Seba, do svojho vnútra, ponoriť sa do Sily z ktorej všetko a všetci pochádzame. Dlhé, tmavé večery sú na to ako stvorené.
/“Tma je len spôsob, ako nájsť cestu ku Svetlu“/
A možno budeme na jar prekvapený, ak sa nám podarí urobiť hlboký „jesenný a zimný výdych" ako nám v novom Svetle zachutí "jarný a letný nádych“...

Náš najnovší člen rodiny – psík Lucky, má z doby pokiaľ ho vzali do útulku, ranu na nohe, kde sa pravdepodobne nachádzajú nedoliečené bunky. Poslednú dobu si to hodne lízal a jemne hryzol. S veterinárom to riešime po tej „vonkajšej“ stránke. Ak sa však vcítime do tej bytosti, tak to lízanie a ohrýzanie je vlastne posielanie láskyplnej energie psíka ku svojej časti tela – ku labke.
Prečo tento úvod?
„Vieš bola som na kontrole u lekára aby mi dal zase nejaké iné lieky, lebo tá blbá noha ma stále bolí....“ ... to bol rozhovor dvoch žien, ktorý sa odohral v ten istý deň, ako sme si všimli psíkove lízanie si rany...
Aký to rozdiel – „pán tvorstva“ si silou myšlienky ešte viac rozjatruje ranu, v mylnej predstave, že potlačenie bolesti liekmi vyrieši jeho zdravotný problém... A zviera – pes, ktorý je dokonca zákonom postavený na úroveň „veci“ a nie živej bytosti, rieši zdravotný problém spôsobený mu človekom /reťaz/, vysielaním láskyplnej energie ku svojim bunkám tela olizovaním ...
„Bolesť je „nástroj“ k učeniu sa súcitu...“ čítal som nedávno.
Možno preto je toľko bolesti vo svete, lebo mnohí nemajú súcit ani so sebou, nie to ešte s inou bytosťou...
Nemusí to tak byť, stačí málo – začať VEDOME s úctou a láskou prijímať seba...

„Nevyliečiteľná choroba“... počuli ste už aj vy niekedy tento vrcholne nezmyselný termín?
Za posledné roky som mal možnosť zažiť v praxi, na sebe aj okolo seba, nezmyselnosť a stupídnosť tohto výrazu...
Pes s rakovinou, mačka s otravou vnútorných orgánov... obaja sa dožili psej a mačacej staroby...
Kozena po „posúdení“ dvoch „odborníkov“ o „nevyliečiteľnej chorobe“ nôh mi bola darovaná ako „pokrm pre psov“... . dnes behá a stojí na zadných keď oberá listy z vysokých kríkov...
Včely, ktoré bolo „treba spáliť“, lebo v knihách je napísané, že to je „nevyliečiteľná......“.... vyupratovali si svoj domov a stavajú dielo, ktoré vonia medom na metre od úľa...
Aj vlastná skúsenosť s boreliózou mi potvrdila, že sa to dá nielen u zvierat, ale aj u ľudí...
Stačí prijímať a dávať Lásku, Trpezlivosť, Slobodu, Dôveru v Život, ... ostatné, to vonkajšie aj vnútorné, príde...

Občas sa niekto ozve - "čo je to za bláznovstvo chovať včely a nie na med, čo je to za bláznovstvo chovať kozy a nie na mlieko a ovce nie na mäso...?"
Odpoveď je už známa hodne rokov a povedal ju Mark Twain:
"Bláznom je človek do tej doby, kým sa jeho nové myšlienky presadia!"

Tieto slová údajne povedal svojím učeníkom Ježiš Nazaretský v dobe putovania po Egypte. Fragmenty sú zaznamenané v tzv. kumránskych zvitkoch, ktoré boli najdené v Palestíne pri Mrtvom mori v polovici dvadsiateho storočia. Nasledujúci výňatok je zhttps://www.jeshua.cz/kumranske-svitky/ a keďže sme Projekt pre Život, tak o Živote hovorí:

Aký je zmysel Života?

Život je cesta, zmysel aj odmena.
Život je tanec Lásky.
Vaše poslanie je rozkvitnúť.
Byť – je veľký dar.
Váš život je súčasťou histórie Vesmíru.
Život je krásnejší ako všetky teórie.
Život je dôvod k oslave.
Život je cenný sám o sebe.
Život sa odohráva v prítomnosti a zmyslom prítomnosti je byť v nej prítomný.

K takým životným hodnotám ako sú intuícia, pochopenie a odvaha sa pravdepodobne snaží dopracovať každý človek.
Aktivity v Projekte pre Život nám k tomu výdatne dopomáhajú. Ako? Jednoducho – práca s týmito aktivitami a okolo nich kladie limity...
Goethe raz povedal: „Bez limitov majster neodhalí sám seba...“
Človek potrebuje spoznať oddelenosť, aby pochopil Celistvosť – Jednotu,
zažiť bezmocnosť, aby v pokore prijal Všemohúcnosť,
ponoriť sa do strachov a hnevu, aby ich stransformoval do nadšenia zo svojho sebaspoznania v Radostnom Tvorení...
Každý životný limit nás vedie k prebúdzaniu nových špecifických stránok našich bytostí – a to je potešujúci nadhľad s dobrou perspektívou rozšírenia Vedomia...

Pomocnú dlaň, ktorú hľadáme, nachádzame na konci svojej ruky...

Sto dní združenia...

Nie, nebojte sa, nebudem tu vyratúvať a vymenúvať čo sa spravilo, čo sa vydarilo, aký a kto má na čom podiel.... našťastie žiadna ideológia nie je súčasťou našich cieľov... Je vyššia hodnota ako aktivita a to je Pokoj – z neho sa tvoria najkvalitnejšie činy.
Stačí možno pár slov – všetko čo sa udialo za tých sto dní fungovania združenia Projekt pre Život je len kulisa v „divadle Život“ - to pravé a podstatné je za tým a to sa dá zažiť len tak, že sa na tom „divadelnom kuse“ človek zúčastní... Vďaka každému, ktorý sa akokoľvek - hoci aj len čítaním nášho webu zúčastnil na prvom dejstve ...!

Správa z úľa o tom, že chováme zvieratá pre radosť možno aj u vás vyvolala otázky...
Dnes ju zodpovedala aj naša 17 ročná mačička Cilka, ktorej v noci v bitke ukončil život iný tvor... Aj jej životný príbeh by bol na námet celovečerného filmu s témou: „Radosť je len opak bolesti“.
Na Zemi v dualite to ináč nejde... umenie je naučiť sa oboje prijať a tak získať nadhľad života v prítomnosti... v tomto nám môžu byť zvieratá v mnohom príkladom ako sa to naučiť dá, pretože nežijú v ilúzii ako my, ale vo Večnej Realite...
A vtedy to má zmysel a význam, tak ako ho naplnila a ukázala aj nám Cilka – vďaka ti krásna bytosť za naplnenie Života...