Náš najnovší člen rodiny – psík Lucky, má z doby pokiaľ ho vzali do útulku, ranu na nohe, kde sa pravdepodobne nachádzajú nedoliečené bunky. Poslednú dobu si to hodne lízal a jemne hryzol. S veterinárom to riešime po tej „vonkajšej“ stránke. Ak sa však vcítime do tej bytosti, tak to lízanie a ohrýzanie je vlastne posielanie láskyplnej energie psíka ku svojej časti tela – ku labke.
Prečo tento úvod?
„Vieš bola som na kontrole u lekára aby mi dal zase nejaké iné lieky, lebo tá blbá noha ma stále bolí....“ ... to bol rozhovor dvoch žien, ktorý sa odohral v ten istý deň, ako sme si všimli psíkove lízanie si rany...
Aký to rozdiel – „pán tvorstva“ si silou myšlienky ešte viac rozjatruje ranu, v mylnej predstave, že potlačenie bolesti liekmi vyrieši jeho zdravotný problém... A zviera – pes, ktorý je dokonca zákonom postavený na úroveň „veci“ a nie živej bytosti, rieši zdravotný problém spôsobený mu človekom /reťaz/, vysielaním láskyplnej energie ku svojim bunkám tela olizovaním ...
„Bolesť je „nástroj“ k učeniu sa súcitu...“ čítal som nedávno.
Možno preto je toľko bolesti vo svete, lebo mnohí nemajú súcit ani so sebou, nie to ešte s inou bytosťou...
Nemusí to tak byť, stačí málo – začať VEDOME s úctou a láskou prijímať seba...